Ṣíṣe àkọ́ọ́lẹ̀ àwọn ìdìtẹ̀gbàjọba tó kẹ́sẹ járí ní ilẹ̀ Adúláwọ̀ láàárín àádọ́rìn-in ọdún
Ìdìtẹ̀gbajọba tó kẹ́sẹ járí tó tó àádóje ló ti wáyé ní orílẹ̀ èdè mẹ́rìndínlógójì ní ilẹ̀ Adúláwọ̀ láti ọdún 1952 nígbà tí Ọba Farouk ti Egypt di olórí orílẹ̀ èdè ilẹ̀ Adúláwọ̀ àkọ́kọ́ tí bwọ́n kọ́kọ́ yọ nípò.
Àwọn olórí ilẹ̀ Adúláwọ̀ tí wọ́n yọ nípò
-
Ààrẹ
Gabon
Kà si... -
Mohamed Bazoum
ÀàrẹNiger
Kà si... -
Paul-Henri Sandaogo Damiba
Adelé ààrẹBurkina Faso
Kà si ... -
Rocha Kabore
ÀàrẹBurkina Faso
Kà si ... -
Abdalla Hamdok
Olóòtú ìjọbaSudan
Kà si... -
Alpha Condé
ÀàrẹGuinea
Kà si... -
Bah N'daw
ÀàrẹMali
Kà si... -
Ibrahim Boubacar Keita
ÀàrẹMali
Kà si... -
Omar al-Bashir
ÀàrẹSudan
Kà si... -
Robert Mugabe
ÀàrẹZimbabwe
Kà si... -
Blaise Compaore
ÀàrẹBurkina Faso
Kà si ... -
Mohamed Mohamed Morsi
ÀàrẹEgypt
Kà si... -
François Bozizé Yangouvonda
ÀàrẹCentral African Republic
Kà si... -
Amadou Toumani Touré
ÀàrẹMali
Kà si... -
Muammar Gaddafi
Olórí orílẹ̀ èdèLibya
Kà si... -
Laurent Gbagbo
ÀàrẹIvory Coast
Kà si... -
Hosni Mubarak
ÀàrẹEgypt
Kà si... -
Zine El Abidine Ben Ali
ÀàrẹTunisia
Kà si... -
Mamadou Tandja
ÀàrẹNiger
Kà si... -
Ọ̀gágun Moussa Dadis Camara
ÀàrẹGuinea
Kà si... -
Marc Ravalomanana
ÀàrẹMadagascar
Kà si... -
Aboubacar Somparé
ÀàrẹGuinea
Kà si... -
Sidi Ould Cheikh Abdallahi
ÀàrẹMauritania
Kà si... -
Maaouya Ould Sid' Ahmed Taya
ÀàrẹMauritania
Kà si... -
Fradique de Menezes
ÀàrẹSao Tome and Principe
Kà si... -
Ange-Felix Patassé
ÀàrẹCentral African Republic
Kà si... -
Henri Konan Bédié
ÀàrẹIvory Coast
Kà si... -
João Bernardo Vieira
ÀàrẹGuinea-Bissau
Kà si... -
Tadjidine Ben Said Massonde
ÀàrẹComoros
Kà si... -
Ibrahim Baré Maïnassara
ÀàrẹNiger
Kà si... -
Johnny Paul Koroma
Olórí orílẹ̀ èdèSierra Leone
Kà si... -
Pascal Lissouba
ÀàrẹCongo
Kà si... -
Ahmad Tejan Kabbah
ÀàrẹSierra Leone
Kà si... -
Mobutu Sese Seko
ÀàrẹDR Congo
Kà si... -
Sylvestre Ntibantunganya
ÀàrẹBurundi
Kà si ... -
Mohammed Farrah Aidid
ÀàrẹSomalia
Kà si... -
Mahamane Ousmane
ÀàrẹNiger
Kà si... -
Valentine Strasser
Olórí orílẹ̀ èdèSierra Leone
Kà si... -
Mohamed Said Djohar
ÀàrẹComoros
Kà si... -
Miguel Trovoada
ÀàrẹSao Tome and Principe
Kà si... -
Dawda Kairaba Jawara
ÀàrẹGambia
Kà si... -
Ernest Shonekan
ÀàrẹNàìjíríà
Kà si... -
Joseph Momoh
ÀàrẹSierra Leone
Kà si... -
Chadli Bendjedid
ÀàrẹAlgeria
Kà si... -
Justin Lekhanya
ÀàrẹLesotho
Kà si... -
Moussa Traoré
ÀàrẹMali
Kà si... -
Mohamed Siad Barre
ÀàrẹSomalia
Kà si... -
Hissène Habré
ÀàrẹChad
Kà si... -
Samuel Doe
Olórí orílẹ̀ èdèLiberia
Kà si... -
Ahmed Abdallah Abderemane
ÀàrẹComoros
Kà si... -
Sadiq al-Mahdi
Olóòtú ìjọbaSudan
Kà si... -
Habib Bourguibia
ÀàrẹTunisia
Kà si... -
Thomas Sankara
ÀàrẹBurkina Faso
Kà si ... -
Jean-Baptiste Bagaza
ÀàrẹBurundi
Kà si... -
Tito Okello Okello
ÀàrẹUganda
Kà si... -
Leabua Jonathan
Olóòtú ìjọbaLesotho
Kà si... -
Muhammadu Buhari
ÀàrẹNàìjíríà
Kà si ... -
Milton Obote
ÀàrẹUganda
Kà si... -
Gaafar Muhammad al-Nimeiry
Olórí orílẹ̀ èdèSudan
Kà si... -
Mohamed Khouna Ould Haidalla
ÀàrẹMauritania
Kà si... -
Louis Lansana Beavogui
Adelé ÀàrẹGuinea
Kà si... -
Shehu Shagari
ÀàrẹNàìjíríà
... -
Jean-Baptiste Ouédraogo
ÀàrẹBurkina Faso
Kà si... -
Saye Zerbo
ÀàrẹBurkina Faso
Kà si ... -
Goukouni Oueddei
ÀàrẹChad
Kà si... -
Hilla Limann
ÀàrẹGhana
Kà si... -
David Dacko
ÀàrẹCentral African Republic
Kà si... -
Sangoulé Lamizana
ÀàrẹBurkina Faso
Kà si ... -
Luís Cabral
ÀàrẹGuinea-Bissau
Kà si... -
Godfrey Binaisa
ÀàrẹUganda
Kà si... -
William Tolbert
ÀàrẹLiberia
Kà si... -
Mohamed Mahmoud Ould Louly
ÀàrẹMauritania
Kà si... -
Jean-Bedel Bokassa
ÀàrẹCentral African Republic
Kà si... -
Francisco Macias Nguema
ÀàrẹEquatorial Guinea
Kà si... -
Yusufu Lule
ÀàrẹUganda
Kà si... -
Fred Akuffo
ÀàrẹGhana
Kà si... -
Mustafa Ould Salek
ÀàrẹMauritania
Kà si... -
Idi Amin Dada
ÀàrẹUganda
Kà si... -
Joachim Yhombi-Opango
ÀàrẹCongo
Kà si... -
Moktar Ould Daddah
ÀàrẹMauritania
Kà si... -
Ignatius Kutu Acheampong
Olórí orílẹ̀ èdèGhana
Kà si... -
Ali Soilih
ÀàrẹComoros
Kà si... -
Tafari Benti
ÀàrẹEthiopia
Kà si... -
James Mancham
ÀàrẹDuka, Guinea,Yammaci
Kà si... -
Michel Micombero
ÀàrẹBurundi
Kà si... -
Ahmed Abdallah Abderemane
ÀàrẹComoros
Kà si... -
Yakubu Gowon
ÀàrẹNàìjíríà
Kà si ... -
François Tombalbaye
ÀàrẹChad
Kà si... -
Richard Ratsimandrava
Olórí orílẹ̀ èdèMadagascar
Kà si... -
Gabriel Ramanantsoa
ÀàrẹMadagascar
Kà si... -
Aman Mikael Andom
Olórí orílẹ̀ èdèEthiopia
Kà si... -
Haile Selassie I
Ethiopia
Kà si... -
Hamani Diori
ÀàrẹNiger
Kà si... -
Grégoire Kayibanda
ÀàrẹRwanda
Kà si... -
Justin Ahomadegbé- Tomêtin
ÀàrẹBenin
Kà si... -
Philibert Tsiranana
ÀàrẹMadagascar
Kà si... -
Dr Kofi Busia
Olóòtú ìjọbaGhana
Kà si... -
Milton Obote
ÀàrẹUganda
Kà si... -
Emile Derlin Zinsou
ÀàrẹBenin
Kà si ... -
Abdirashid Ali Sharmarke
ÀàrẹSomalia
Kà si... -
Ọba Idris I
ỌbaLibya
Kà si... -
Ismail al-Azhari
Olórí orílẹ̀ èdèSudan
Kà si... -
Modibo Keïta
ÀàrẹMali
Kà si... -
Alphonse Massamba-Débat
ÀàrẹCongo
Kà si... -
Andrew Juxton-Smith
Olórí orílẹ̀ èdèSierra Leone
Kà si... -
Christophe Soglo
ÀàrẹBenin
Kà si... -
David Lansana
OlóríSierra Leone
Kà si... -
Siaka Stevens
Olóòtú ìjọbaSierra Leone
Kà si ... -
Nicolas Grunitzky
ÀàrẹTogo
Kà si... -
Ntare V
ỌbaBurundi
Kà si... -
Léopold Biha
Olóòtú ìjọbaBurundi
Kà si ... -
Kwame Nkrumah
ÀàrẹGhana
Kà si ... -
Ọba Mutesa II ti Buganda
Ọba/ÀàrẹUganda
Kà si... -
Abubakar Tafawa Balewa
Olóòtú ìjọbaNàìjíríà
Kà si... -
Maurice Yaméogo
ÀàrẹBurkina Faso
Kà si... -
David Dacko
ÀàrẹCentral African Republic
Kà si ... -
Sourou-Migan Apithy
Olóòtú ìjọbaBenin
Kà si... -
Moïse Tshombe
Olóòtú ìjọbaDR Congo
Kà si... -
Ahmed Ben Bella
ÀàrẹAlgeria
Kà si... -
Léon M'ba
ÀàrẹGabon
Kà si... -
Hubert Maga
ÀàrẹBenin
Kà si... -
Fulbert Youlou
ÀàrẹCongo
Kà si... -
Sylvanus Olympio
ÀàrẹTogo
Kà si... -
Patrice Lumumba
Olóòtú ìjọbaDR Congo
Kà si... -
Abdallah Khalil
Olóòtú ìjọbaSudan
Kà si... -
Muhammad VIII al-Amin
ỌbaTunisia
Kà si... -
Muhammad Naguib
ÀàrẹEgypt
Kà si... -
Farouk tio Egypt
ỌbaEgypt
Kà si...
Ṣíṣẹ́yọ lọ́tun
Àwọn ìdìtẹ̀gbàjọba tó kẹ́sẹ járí mẹ́jọ ló wáyé láàárín ọdún mẹ́ta nílẹ̀ Adúláwọ̀. Ìdìtẹ̀gbàjọba ọ̀tun tó ń wáyé látọwọ́ àwọn ológun lásìkò yìí ló tún bẹ̀rẹ̀ nígbà tó ti ń wawọ́ bolẹ̀ ní ọdún 2020 lẹ́yìn tó ti peléke ní ọdún 1970.
Iṣẹ́ ayérayé
Ọ̀pọ̀ àwọn olórí tó fipá gbàjọba ni wọ́n lo ọ̀pọ̀ ọdún lórí ipò nígbà tí wọ́n gbàjọba lọ́wọ́ àwọn míì láàárín ọjọ́ díẹ̀ tí wọ́n gbàjọba.

Ààrẹ Equatorial Guinea,Teodoro Obiang Nguema gẹ́gẹ́ bí àpẹẹrẹ tí wà nípò ààrẹ fún ọdún mẹ́rìnlélógójì láti ìgbà tó gbàjọba lọ́dún 1979.

Òun ni olórí tó ti wà nípò fún ìgbà tó pẹ́ jùlọ nílẹ̀ Áfíríkà.
Àwọn olórí tí wọ́n padà sípò lẹ́yìn tí wọ́n yọ wọ́n
Bí ìdìtẹ̀gbàjọba ṣe lọ
Ọ̀pọ̀ àwọn orílẹ̀ èdè ní ẹkùn yìí ni àwọn ológun ti gbàjọba níbẹ̀ rí. Àwọn ìdìtẹ̀gbàjọba tó wáyé ní ẹkùn ní kò pẹ́ yìí ló wáyé ní Niger àti Gabon ní 2023.
Ọ̀pọ̀ àwọn ọ̀gá nílé iṣẹ́ ológun ni wọ́n gbàjọba ní Mali lọ́dún 2020 àti 2021, ní Chad, Guinea àti Sudan lọ́dún 2021. Ìdìtẹ̀gbàjọba méjì ló wáyé ní Burkina Faso lọ́dún 2022. Gbogbo àwọn orílẹ̀ èdè yìí ló jẹ́ orílẹ̀ èdè tílẹ̀ Faransé músìn yàtọ̀ sí Sudan nìkan.
Láti ọdún 2000, ìdá mẹ́ta (mọ́kàndínlógún nínú mẹ́rìndínlọ́gbọ̀n) nínú àwọn ìdìtẹ̀gbàjọba tó wáyé nílẹ̀ Adúláwọ̀ ló ti wáyé ní àwọn orílẹ̀ èdè táwọn Faransé músìn. Èyí ló ń fa ìbéèrè pé ṣe ipá Faransé ní nǹkan ṣe pẹ̀lú àwọn nǹkan tó ń ṣẹlẹ̀ nílẹ̀ Adúláwọ̀.
Àwọn ìdìtẹ̀gbàjọba tó kẹ́sẹ járí nílẹ̀ Adúláwọ̀ láti ọdún 1952
Ọ̀pọ̀ àwọn orílẹ̀ èdè ní ìwọ̀ oòrùn àti ààrin gbùngbùn Áfíríkà ni ìdìtẹ̀gbàjọba ti wáyé níbẹ̀ lọ́pọ̀ ìgbà. Ìdajì orílẹ̀ èdè mẹ́tàdínlógún tí ó kéré tán ìdìtẹ̀gbàjọba mẹ́rin kẹ́sẹ járí níbẹ̀ ló wà ní ìwọ̀ oòrùn Áfíríkà.
Burkina Faso ní ìdìtẹ̀gbàjọba tó kẹ́sẹ járí jùlọ nílẹ̀ Adúláwọ̀ ti wáyé pẹ̀lú ìdìtẹ̀gbàjọba mẹ́jọ, Sierra Leone àti Uganda ló tẹ̀le pẹ̀lú méje méje.
Ìdá kan nínú ìdá mẹ́ta àwọn orílẹ̀ èdè Áfíríkà, pàápàá ní ìlà oòrùn àti gúúsù Áfíríkà ni ìdìtẹ̀gbàjọba kò kẹ́sẹ járí níbẹ̀.
Lẹ́ni ọdún mẹ́rìnlélọ́gbọ̀n lọ́dún 2024, Ibrahim Traoré ni ààrẹ tó ń ṣèjọba lọ́wọ́ tí ọjọ́ orí rẹ̀ kéré jùlọ ní àgbáyé. Ó di olórí orílẹ̀ èdè Burkina Faso lẹ́yìn ìdìtẹ̀gbàjọba tó wáyé ní ọgbọ̀n ọjọ́ oṣù Kẹsàn-án ọdún 2022 nígbà tí wọ́n gbàjọba lọ́wọ́ Paul-Henri Sandaogo Damiba.
Ìgbàjọba látọwọ́ àwọn ológun
Bíi ìdá àádọ́rùn-ún àwọn ìdìtẹ̀gbàjọba tó wáyé ló jẹ́ látọwọ́ àwọn ológun, àwọn ajaguntà ló tẹ̀lé pẹ̀lú ìdá mẹ́rin. Irú àwọn ìdìtẹ̀gbàjọba míì wáyé látọwọ́ ìwọ́de aráàlú, agbára àwọn amúnisín, àwọn ọmọ ogun ọlọ́tẹ̀ àti ìdìtẹ̀gbàjọba ààfin.
Gbé nípa idà, kú nípa idà
Ọ̀pọ̀ àwọn olórí orílẹ̀ èdè tí wọ́n gbàjọba nípa ìdìtẹ̀gbàjọba ni wọ́n máa ń yọ kúrò nípò tàbí kí wọ́n pawọ́n.
Ní ọdún 1972, Ọ̀gágun Ignatius Kutu Acheampong ṣaájú ìdìtẹ̀gbàjọba tí kò ní ìtàjẹ̀sílẹ̀ rárá láti gbàjọba lọ́wọ́ olóòtú ìjọba Ghana tí wọ́n dìbò yàn, Dókítà Kofi Busia. Ọdún mẹ́fà lẹ́yìn rẹ̀, wọ́n yọ òun náà nípò pẹ̀lú ìd]itẹ̀gbàjọba ààfin, tí wọ́n sì fẹ̀yìn rẹ̀ ti àgbá ní nǹkan bíi ọdún kan sígbà náà.
Thomas Sankara di ààrẹ Burkina Faso lọ́dún 1983 níbà tí wọ́n ṣe ìdìtẹ̀gbàjọba kan lórúkọ rẹ̀ lásìkò tí wọ́n fi òfin mú sílé. Ní ọjọ́ Kẹẹ̀dógún, oṣù Kẹwàá, ọdún 1987 ni ikọ̀ ọmọ ogun kan pa Sankara níbi ìdìtẹ̀gbàjọba tí Blaise Compaoré tó gbapò ààrẹ lẹ́yìn rẹ̀ ṣaájú.
Gaafar Nimeiry gbàjọba lọ́wọ́ olórí orílẹ̀ èdè Sudan, Ismail al-Azhari lọ́dún 1969 láti di olórí ikọ̀ ọmọ ogun àti ààrẹ kó tó di pé wọ́n gbàjọba lọ́wọ́ òun náà lọ́dún 1985.
Jean-Baptiste gbàjọba lọ́wọ́ ààrẹ Burundi, Michel Micombero lọ́dún 1976 tó sì gba ipò náà. Ọdún mọ́kànlá lẹ́yìn ìgbà náà ni wọ́n gbàjọba lọ́wọ́ òun náà tí wọ́n sì le kúrò nílùú.
Omar al-Bashir gba agbára lọ́dún 1989 nígbà tó wà lẹ́nu iṣẹ́ ológun ilẹ̀ Sudan tó sì ṣaájú ikọ̀ ọmọ ogún láti fipá gbàjọba lọ́wọ́ ìjọba tí wọ́n dìbò yàn. Ó ṣe olórí orílẹ̀ èdè Sudan láti ọdún 1989 títí di ọdún 2019 tí wọ́n fipá gbàjọba lọ́wọ́ rẹ̀.
François Bozizé Yangouvonda gbàjọba lọ́dún 2003 láti ààrẹ Central African Republic kẹfà. Lẹ́yìn ọdún mẹ́wàá ni wọ́n gbàjọba lọ́wọ́ rẹ̀.
Fífi sínú ẹbí kan náà
Gbígba agbára jẹ́ àṣà ìdílé ní àwọn orílẹ̀ èdè kan. Ààrẹ Equatorial Guinea, Teodoro Obiang Nguema Mbasogo gbàjọba lọ́wọ́ ìbátan rẹ̀, Francisco Macías Nguema nínú ìdìtẹ̀gbàjọba tó la ìtàjẹ̀sílẹ̀ lọ lọ́dún 1979. Títí di ọdún 2024, Teodoro ni olórí orílẹ̀ èdè kejì tó ti pẹ́ lórí ipò láì kìí ṣe ọba.
Laurent Kabila gbàjọja lọ́wọ́ ààrẹ Mobutu Sese Seko lọ́dún 1997 láti di ààrẹ DR Congo kẹta. Ọmọ rẹ̀, ẹni ọdún mọ́kàndínlọ́gbọ̀n ló di ààrẹ lẹ́yìn tí ọ̀kan lára àwọn ẹṣọ́ rẹ̀ ṣekúpa á.